Úvod
Pyometra je akútne alebo chronické infekčné ochorenie maternice, spojené s hromadením hnisu v maternici. Toto ochorenie vzniká dôsledkom štrukturálnych a hormonálnych zmien v sliznici maternice. Najčastejšie sa toto ochorenie vyskytuje práve v období diestru (metestru), teda v dobe kedy sú na vaječníkoch žlté telieska, ktoré produkujú progesterón, ktorý udržuje krčok maternice uzavretý a zároveň stimuluje hlienovité žliazky v sliznici maternice k produkcii hlienu. Najčastejšie toto ochorenie postihuje staršie nekastrované feny a vzniká niekoľko dní až pár týždňov po háraní.
Príznaky pyometry
Klinicky sa prejavuje pyometra u fenky zvýšením nervozity, nechutenstvom, zvracaním, polyúriou (nadmerné močenie), polydipsiou (nadmerné pitie vody), niekedy aj výtokom z pošvy.
Na začiatku ochorenia môže byť patologickým nálezom len nevýrazná endometriálna hyperplázia s miernym zápalom (zhrubnutá zapálená sliznica maternice), v pokročilých štádiách je charakterizovaná výraznou dilatáciou (rozšírením) maternicových rohov, ktoré vypĺňajú veľkú časť dutiny brušnej. Cievy bývajú zvýraznené, a v dôsledku veľkej dilatácie je maternica krehká, v niektorých prípadoch dochádza k jej ruptúre (prasknutiu) alebo perforácii, čo spôsobí peritonitídu (zápal pobrušnice).
Hydrometra a mukometra
Predstavujú nahromadenie vodnatého až hlienovitého sekrétu / hlienu v maternici. Nahromadenie hlienu v maternici súvisí s rozvojom endometriálnej hyperplázie (žliazky v stene maternice produkujú väčšie množstvo hlienu) alebo je dôsledkom obštrukcie maternice, krčku alebo pošvy. Ak dôjde k infekcii takéhoto obsahu v maternici, vzniká pyometra.
Terapia pyometry
Pyometra sa dá liečiť dvoma spôsobmi, konzervatívne alebo chirurgicky. Ku konzervatívnej terapii pristupujeme v prípade, keď fenka nevykazuje celkové narušenie zdravotného stavu, ďalej u mladých fien, kde majiteľ chce ešte zachovať ich plodnosť. Tento spôsob je vhodný hlavne pri otvorenej forme pyometry (tzn. kde je otvorený krčok maternice a hnis samovoľne odteká), ale dá sa použiť aj u uzavretej formy. Cieľom je vypudenie patologického obsahu z maternice, čo dosiahneme opakovanou aplikáciou prostaglandínu F2α (hormóny na uvoľnenie a vypudenie obsahu). Pri tejto metóde liečby je dôležité otvorenie krčku maternice, ale aj navodenie luteolýzy (rozklad žltého telieska), dôsledkom čoho sa zníži hladina progesterónu, a následne aj produkcia hlienotvorných žliazok v sliznici maternice.
Podávaním bromokriptínu/kabergolínu (lieky) tiež môžeme zvýšiť luteolytický efekt prostaglandínu. Doporučuje sa aplikovať aj antiprogesterón (aglepriston) vo dvoch dávkach behom 24 hodín. Po ošetrení je dôležité zviera kontrolovať. Úspešnosť konzervatívne terapie je okolo 65 – 80%, a hodnotí sa na základe výsledkov krvi a klinických príznakov za 14 dní.
V prípade ak nedôjde k vypudeniu obsahu maternice počas konzervatívnej terapie, prerušíme túto terapiu a pristúpime k chirurgickému riešeniu – tzv. ovariohysterektómii (kastrácii/sterilizácii). Toto ošetrenie by malo byť doplnené aplikáciou širokospektrálnych ATB, kvôli možnej infekcií ďalších orgánových systémov.