Úvod
Encephalitozoon cuniculi (EC) je mikroskopický parazit postihujúci mozog a obličky králikov, a v menšej miere aj niektoré iné druhy zvierat(napr. myši, morské prasiatka, škrečky, ale aj psy, mačky, opice a ľudí s oslabenou imunitou).
Patogenéza ochorenia
Najčastejšie dochádza k nákaze ak králik prehltne spóry E.cuniculi v kontaminovanej strave, a následne sa roznesú po organizme. Samotná infekcia prepukne, až keď spóry dozrejú. K prenosu môže dôjsť aj z gravidnej samice na potomstvo. Ochorenie postihuje rôzne orgánové systémy, a preto aj príznaky budú závislé od miesta infekcie. Ak je králik inak zdravý, väčšinou je ochorenie bezpríznakové. Ale ak je imunitný systém z nejakého dôvodu oslabený (napr. stresom, starobou, chorobou…), dochádza k prepuknutiu ochorenia. Najčastejšie býva postihnutá pečeň, srdce, obličky, slezina, alebo nervový systém.
Príznaky E.cuniculi
Príznaky ochorenia veľmi závisia od lokalizácie infekcie. Najčastejšie sa v praxi stretávame s neurologickými príznakmi a ochoreniami oka. Väčšina infekcií je ale bezpríznaková. Pri nasledovných príznakoch treba byť opatrný:
- neurologické príznaky ako napr. náklon hlavy na jednu stranu (potácanie sa, chodenie v kruhu, gúľanie sa…),
- nystagmus – behanie očí z jednej strany na druhú (jedna fáza je pomalšia, druhá rýchla),
- paréza – slabosť na jednu, alebo obe zadné končatiny, prípadne úplná paralýza (ochrnutie),
- záchvaty, hluchota, katarakta (zákal rohovky), zmeny správania..,
- nadmerné pitie a močenie, letargia, depresia, strata hmotnosti v dôsledku zlyhania obličiek.
Diagnostika E.cuniculi
Diagnostika E.cuniculi je komplikovaná. Často nie je vôbec diagnostikovaná a nájde sa až po smrti zvieraťa, po jeho pitve.
Základom diagnostiky je dôkladná anamnéza, čiže presný popis toho, ako ochorenie nastupovalo, vrátane všetkých zmien, ktoré ste u králika zaznamenali. Ďalej sa robia krvné testy (krvný obraz a biochemické vyšetrenie krvi) a analýza moču.
Následne ak je podozrenie na toto ochorenie, posiela sa krv na stanovenie protilátok. Testovanie E.cuniculi je komplikované z toho dôvodu, že „titre“ protilátok môžu vyjsť pozitívne, ale automaticky neznamená ochorenie, ale aj expozíciu (čiže králik sa už s daným ochorením stretol). Ak sú ale protilátky vysoké, môžeme predpokladať infekciu. Ochorenie tiež môžeme testovať z moču, prípadne biopsie (to ale vyžaduje sedáciu / anestéziu zvieraťa).
Keďže existuje veľa ochorení s podobným priebehom, diferenciálna diagnostika je veľmi dôležitá. Treba postupne vylúčiť všetky ochorenia s podobným priebehom. Čiže napr. vylúčiť iné ochorenia očí pomocou podrobného očného vyšetrenia, iné ochorenia mozgu pomocou MRI (finančne veľmi náročné).
Terapia E.cuniculi
Ak to zdravotný stav králika dovolí, liečba je ambulantná. Králik dostane na 28 dní fembendazol. Ak je ale zdravotný stav vážny a králik nie je schopný samostatne žrať, je vychudnutý, apatický, je vyžadovaná hospitalizácia. Dehydratácia sa bude riešiť infúznou terapiou, záchvaty pomocou antiepileptík… Zvieratá s ľahším priebehom sa zotavia iba pomocou podpornej starostlivosti.
Starostlivosť o chorého králika
Postihnutý králik (hlavne ten so záchvatmi) by mal byť zavretý v prepravke (čalúnenej) na mieste, ktoré je kľudné.
Je kľúčové, aby králik neprestal prijímať potravu počas liečby. Takisto príjem vody by mal byť kontinuálny. Toto dosiahnete vlhčením listovej zeleniny, alebo ochutením vody zeleninovou šťavou. Ponúkajte králikovi jeho obľúbené granule, pretože v prvej fáze je veľmi dôležité, aby vôbec jedol. Ak králik nie je schopný jesť sám, bude musieť byť kŕmený asistovane (instantnou stravou špeciálne určenou pre choré králiky). Počas liečby králika nekŕmte ničím novým, pokiaľ vám to výlučne neodporučil váš veterinárny lekár.
Prevencia E.cuniculi
EC je veľmi rozšírená, a je takmer nemožné si byť 100% istý, že niektorý králik je úplne zdravý. Ak si kupujete nového králika, prípadne idete pripúšťať a obávate sa nákazy, doporučuje sa otestovať aspoň protilátky. Ak vyjdú pozitívne, tak zvieratá najprv preliečiť. Chovanie králika úplne izolovane nie je zrovna najlepší nápad. Predsa len aj on potrebuje spoločnosť.
Čo sa týka prenosu na človeka, je to možné za určitých okolností, hlavne u HIV/AIDS pozitívnych ľudí, a ľudí po chemoterapii, prípade na imunosupresívnej liečbe.